V malej indiánskej dedinke žil starý muž so svojim synom. Ľudia k nemu chodili pre radu a bol považovaný za najmúdrejšieho, až do dňa, kedy sa spustila reťaz podivuhodných udalostí. Onoho dňa sa muž vydal na lov so synom a vrátil sa s nádherným žriebätkom, ktoré prišlo o matku. Žriebä vyrástlo v krásneho žrebca. Všetci vraveli: Dedo, Ty máš ale štastie! Štastie? Možno áno, možno nie. Nepoznáte celý príbeh, odpovedal starký. Čo to vraví, ako môže pochybovať? Čudovali sa ostatní. Náčelník kmeňa sa dozvedel o krásnom žrebcovi a ponúkol mužovi za neho desať svojich nejlepších koní. Starý muž však výmenu odmietol. Blázon, komentovali dedovo rozhodnutie ostatní. Jedného dňa žrebec zmizol. Také neštastie, lamentovali všetci. Možno neštastie, možno štastie, nepoznáme celý príbeh, odpovedal muž. Pomiatol sa na rozume, súdili ostatní a prestali ho považovat za mudrca. Za dva týždne sa kôň vrátil z hôr a priviedol so sebou päť ďalších nádherných koní. Ten dedo má ale šťastie, volali susedia. Či je to štastie či nie, to ukáže život, odpovedal muž. Radosťou mu preskočilo. Domnievali sa druhí. Mudrcov syn začal kone cvičit a jedna z nich ho zhodila na zem tak, že si vážně zlomil nohu. Šaman vyhlásil, že už nikdy nebude chodit ako predtým. To je hrozné, taká smola! Ľutovali ho ľudia. Ale dedo opäť iba to svoje. Smola? Štastie? Kto vie. Bolesťou sa zbláznil! Křičali ostatní. Ďalší deň vstúpil kmeň do vojny a všetci zdraví muži museli odísť do boja. Mudrcov syn kvôli svojmu zraneniu nikam ísť nemohl. Z bitky sa nevrátil nikto. A tak všetci opäť vraveli, Dedo, ty máš ale šťastie, my sme prišli o mužov a synov taká tragédia. Iba Ty máš všetko, ten kôň bol pre Teba naozaj požehnaním. Tragédia alebo požehnanie? Nepoznáte stále koneic príbehu. Šialenec, čo chce ešte počuť, keď naši muži sú mŕtvi! Zvyšku kmeňa se zmocnila banda desperatov a zotročila ich. Pracovali ťažko, až živí závideli mrtvým. Mal si, dedo, pravdu. Kiež by sme zomreli v boji s našimi mužmi a synmi! Z hľadiska prítomného okamžiku sa to tak javí, ale nesúďťe. Stále nepoznáte zmysel príbehu. Už za okamžik to môže byť inak. Ľudia sa chceli na starca vrhnúť, ale zvonku sa ozval vojnový krik. Objavili sa ich muži, ktorých považovali za mŕtvych a oslobodili ich z otroctva. Dozvedeli sa, že v boji nezomreli, boli iba zajatí. Bolo to radostné stretnutie. U večerného ohňa si spomenuli na dedové slová o tom, že nemajú súdiť, nepoznajú príbeh celý. Požiadali ho, aby im povedal, aký má teda ten príbeh koneic.
Poznať celý príbeh znamená pozorovať ho zo všetkých štyroch uhlov, zo štvorhľadu: Tým prvým je pohľad obeti: ten vždy volá po odplate. Tým druhým je pohľad páchateľa, ten vždy tvrdí, že je nevinný, že mu nič iné neostávalo. Tím tretím je pohľad nezaujatého pozorovateľa, ktorý pozná pohľady oboch strán. Vie, že každý robí to, čo robí, z nejakých vnútorných pohnútok. Keby vnútorný motív páchateľa nebol dostatočne silný a z jeho hľadiska ospravedlnitelný, tak by to jednoducho nerobil.
Vravel si o troch pohľadoch. Kdo by však mohl byť tím štvrtým účastníkom? Ten štvrtý nie je z tohoto sveta hmoty. Číta naše myšlienky, emócie a privádza ich do fyzického sveta. Pozná naše pohnútky, vidí do našeho svedomia. Hovorí neustále k našemu já, ale my nepočúvame. Netušíme teda nič o príčinách udalostí, i keď denne bojujeme s ich následkami. Nechápeme ich zmysel, nevidíme v prekážkách a starostiach posolstvo. Míňame každú príležitost niečo pochopiť, naučit sa, duchovne vyrásť. Neustále súdime, i napriek tomu že nám život dokazuje, ako vrtošivé naše súdy sú. Spomeňme si na udalosti okolo koňa. Koľko krát sme o tom istom povedali, že je to šťastie a v zápätí zase neštastie! Preto si zapamätajme: nič nie je náhoda, všetko sme si pripravili sami. Všetko sa deje v pravú chvíľu a na pravom mieste. Ten štvrtý pohľad, ktorý je vždy prvým, je Božia prítomnosť nad nami. Preto nesúďme, čokoľvek prijímajme ako príležitosť. Prosme, aby sme pochopili význam a příčinu udalostí, prosme o silu a pokoru, aby sme prekážku prekonali a o lásku, aby sme neublížili a zachovali si pokoj v duši.
#TM2.